Po takmer 100 rokoch môžu návštevníci Farského kostola v Trenčíne vstúpiť do krypty slávneho panovníckeho rodu Ilešháziovcov. Krypta bola objavená v roku 2007 pri rekonštrukčných prácach na kostole. Zvedavci a priaznivci histórie sa však do nej prvýkrát dostali až v týchto dňoch. Skúmať priestor, kde sú pochovaní príslušníci rodu, ktorý v Trenčíne panoval 241 rokov, môžu návštevníci zatiaľ iba do soboty 8. novembra. V budúcnosti sa však uvažuje i o dlhodobejšom sprístupnení tejto historickej pamiatky.
Ako uviedol trenčiansky dekan Milan Kupčík, do krypty sa podarilo pracovníkom dostať počas vonkajších úprav kostola. Pri odvlhčovaní budovy preborili takzvanú pec, cez ktorú sa pravdepodobne do krypty v minulosti vkladali truhly. Cez ňu sa už ďalej dalo dostať do priestoru, ktorý je v súčasnosti verejnosti sprístupnený. Našiel sa v nej vchod, ktorý smeroval do interiéru kostola, cez ktorý teraz do nej ľudia vchádzajú. “Zrejme táto krypta bola zatvorená od roku 1912, kedy sa robila dlažba a úprava toho interiéru v kostole. Desiatky rokov sa tam nikto nedostal,” vysvetlil dekan. Ďalej uviedol, že po preskúmaní sa krypta opäť zatvorila a verejnosti ju on, ako správca farnosti sprístupnil až tento rok v dušičkovom čase. “Tento priestor bude otvorený do 8. novembra, pred svätou omšou a po svätej omši. V prípade záujmu tam dovolíme ľuďom prísť aj v inom čase,” uviedol. Dodal, že z tohtoročného sprístupnenia chce spraviť tradíciu. Práve v dušičkovom čase by mali možnosť do nej vojsť a pomodliť sa za zosnulých.
Podľa riaditeľky Trenčianskeho múzea Kataríny Babičovej sa v krypte nachádza tabuľa z roku 1860, ktorú dal zhotoviť opát Ľudovít Stárek. Na nej sú vymenovaní Ilešháziovci, ktorí sú tam pochovaní. Podľa záznamov, ktoré sú na tabuli, možno vraj usudzovať, že rakvy s pozostatkami Ilešháziovcov sa dali v minulosti stiahnuť z viacerých miest a následne ich sústredili v tejto krypte. Podľa Babičovej by tam mal byť pochovaný i jeden z najznámejších členov rodu, Gašpar Ilešházi. Zomrel okolo roku 1670. V tom období bol kostol ešte evanjelický, ale aj Gašpar Ilešházi zomrel ako evanjelik,” vysvetlila Babičová.
Podľa Kupčíka i Babičovej sa takmer s istotou dá povedať, že pod chrámom sa nachádzajú i ďalšie krypty. V roku 1912 však boli pri výmene podlahy vchody do nich verejnosti zahatané. Ani jeden z nich sa nebráni myšlienke dlhodobejšieho sprístupnenia ilešháziovskej krypty. Na to, aby mohol byť tento krok realizovaný, by ale muselo dôjsť k úprave vchodu do nej, čo by si však podľa nich vyžiadalo investície.
Dnes oslovení návštevníci tohto podzemia potvrdili dekanove slová, že z priestorov sú ľudia nadšení. Ako uviedla jedna z návštevníčok, vo vnútri jej doslova behal mráz po chrbte. Pozrieť sa prišiel i pracovník múzea Ján Žovinec. “Hneď, ako som sa to dozvedel, povedal som si, že sem musím prísť. Už 20 rokov pracujem na hrade ako pracovník múzea, takúto príležitosť som si nemohol nechať ujsť. Vedel som, že sú tu pochovaní dediční župani a majitelia hradu, ale nevedel som, kde presne. Prídem sem ešte raz, aj so svojimi deťmi, lebo je to silný zážitok,” uviedol. “Je to neuveriteľné, že som medzi prvými, čo po sto rokoch mohli vidieť tieto priestory. Aj nápis na hradnej skale bol objavený skôr a potom zabudnutý. Toto je niečo podobné. Je to hlboký zážitok pre každého, kto sa len trochu zaujíma o dejiny. V týchto priestoroch sa ukrýva kus slovenských dejín, ktoré by sme mali poznať,” vyjadril sa návštevník Igor Hošták.
Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu správ TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona.
Foto: J.Čery