Stačí ľanový obrus po babke a to, že sme spolu

28. 11. 2025

Janka Sedláčková vedie Útvar kultúrno-informačných služieb Mestského úradu v Trenčíne. Festival Čaro Vianoc pod hradom pripravuje spolu s tímom ľudí už viac ako 10 rokov a stále ju to baví, hoci ich advent je vďaka tomu rušný, plný pracovných stretnutí a úloh.

Rozprávame sa v polovici novembra, v akom štádiu príprav je festival Čaro Vianoc pod hradom?

Už je všetko pripravené. Program je v tlači, s kolegami z Mestského hospodárstva a správy lesov máme zladený harmonogram trhov, kedy a čo na námestí pribudne, kedy sa čo bude montovať. Predajcovia už vedia, koľko dní tu budú, sú s nimi uzavreté zmluvy. Chystá sa montáž stánkov. Všetky prípravné práce, „papierovačky“ a podobné veci už sú hotové. Dá sa povedať, že máme už „nohy v blokoch pripravené na štart“.

Vráťme sa na úplný začiatok. Kedy začínate s prípravami festivalu?

Prvá porada býva v polovičke januára. Urobíme si zhrnutie poznámok o tom, čo by sme chceli do budúceho roku zmeniť, a ktoré veci sa ujali. Vytipujeme si hlavné hviezdy. V júli sa potom začínajú precizovať podmienky na prenájom stánkov cez aukcie, vypisuje sa prihlasovanie na Vianočný jarmok a potom už ideme naplno aj s programom. Sme niečo ako módni návrhári.

Aký veľký tím pripravuje Čaro Vianoc pod hradom?

Na útvare kultúry sme štyria ľudia, štyri ženy, ktoré robíme na programe, a v mestskom hospodárstve ďalší dvaja ľudia pripravujú trhy. To je základný tím. K nemu sa potom pridávajú ďalší kolegovia z mestského hospodárstva, stavajú stánky, pripravujú elektrinu, revízie, ozdobujú stánky a robia ďalšie práce.

S akým predstihom treba umelkyne a umelcov oslovovať?

Ideálne je, keď sa to deje na začiatku roka. Vtedy si môžeme dovoliť povedať dátum, kedy by sme si ich želali. Musíme však myslieť aj na ich skombinovanie, aby všetko spolu ladilo.

Čím ste limitovaní? Rozpočtom?

Áno, ide aj o rozpočet, ale veľmi dôležitá vec, a platí to nielen o Vianociach, je vyvážená dramaturgia, aby sme ponúkli pre každého návštevníka niečo. Trenčianskych a regionálnych umelcov aj známe atraktívne hviezdy, aby bol program zladený a postupne gradoval.

Chodíte sa inšpirovať do iných miest?

Úchytkom. Priali by sme si na to viac času, lebo v každom meste sa môžeme poučiť. Boli sme v Brne aj v Prahe. Napríklad vo Viedni sú hlavné trhy medzi Naturhistorisches Museum a Kunsthistorisches Museum, kde býva obrovské množstvo ľudí, plné stánky žiaria, sú tam tisíce vystavených vecí, ľudia to chvália, je to skvelé. Ale ja si napriek tomu uvedomujem, že tie naše sa mi páčia viac. Tam sú veci, ktoré sa vo veľkom niekde nakúpia, krásne sú usporiadané, ale vidíte, že je to priemyselná výroba. U väčšiny našich výrobcov však vidno, že to je hand made, že to vyrábali doma. Sú to originály.

Kde budú tento rok rozložené stánky?

Tým, že sa ukončila rekonštrukcia Sládkovičovej ulice, môžu sa stánky vrátiť aj tam. Celkovo budeme mať 62 stánkov, z toho v 13 bude jedlo a nápoje.

Festival sa začne 5. decembra?

Áno, 5. decembra sa už začínajú vianočné trhy aj s programom. Všetko vianočné osvetlenie bude svietiť ale už od prvej adventnej nedele. Vianočný stromček na Mierovom námestí zažne Mikuláš 5. decembra o 17.00 hodine s pomocou detí. U nás chodí tradičný Mikuláš, to znamená ten, ktorý je známy z kresťanskej tradície, v podobe biskupa. Má biele rúcho, berlu a biskupskú čiapku. Príde sprevádzaný anjelmi a čertami.

Je to v Trenčíne tradícia, že festival Čaro Vianoc pod hradom otvára Mikuláš?

Kedysi boli vianočné trhy kratšie, neskôr sa predĺžili a začínali od Mikuláša. Potom, ako viacerí ľudia argumentovali, že v iných mestách sa začína oveľa skôr, vyskúšali sme aj my začať v prvý adventný víkend. No neosvedčilo sa nám to. Podľa výsledkov prieskumu medzi Bratislavčanmi, v ktorom zisťovali, koľko ľudí chodí na vianočné trhy niečo si kúpiť a koľkí prídu za jedlom a pitím, len 19 percent uviedlo, že ich cieľom je nákup. Ostatní sa prichádzajú občerstviť. K jedlu a nápojom chcú mať aj atmosféru. Tú vytvárajú vyzdobené stánky s peknými vecami. Návštevník si kúpi punč a chce sa prejsť okolo a kochať sa peknými vecami. Ale predajcovia – remeselníci tam nechodia mrznúť iba preto, aby tvorili atmosféru. My sa preto snažíme, aby mali dobré podmienky aj predajcovia, aby to bolo výhodné aj pre nich. Vôbec to nemajú jednoduché.

Ako sa hľadajú nájomníci drevených vianočných stánkov?

Jedlo a nápoje v stánkoch predávajú víťazi elektronických aukcií a remeselníkov z prihlásených záujemcov vyberá komisia.

Čo všetko musí predajca absolvovať pred tým, ako sa s úsmevom postaví v domčeku za pult a ponúkne nám svoj tovar?

Každé euro, ktoré tam ten človek získa, je tvrdo zarobené. Budem rada, keď ľudia ocenia snahu tých, ktorých uvidia na opačnej strane pultu. Na každého z nich apelujeme, aby si stánok pekne vyzdobil. Mnohí už majú svoj systém, prinesú si ozdôbky, ktorými doplnia čečinu. A potom, keď ideme podvečer po námestí, mnohé stánky vyzerajú ako čarovné vysvietené jaskynky. Samozrejme, musia v prvom rade svoj tovar vyrobiť, prihlásiť sa, predložiť rôzne papiere, splniť všetky administratívne veci. Ak nie sú odtiaľto, tak vlastne prežijú 3 týždne mimo domov. Musia si zabezpečiť ubytovanie, stravu. V stánku nie je vykurovanie, musia sa zabezpečiť teplým oblečením tak, aby tam dokázali dobre prežiť. Trhy trvajú do 23. decembra, končíme až večer a na druhý deň už je Štedrý deň. Oni musia docestovať aj domov. Je to taká rehoľnícka stránka stánkarskeho života. Ak sú výrobky krásne, ľudia sa z toho tešia. Myslím si, že im to primáša dobrý pocit, že sa to oplatí.

Ako vyzerá tohtoročná ponuka remeselníkov?

Nájdeme tam klasický sortiment – imelo, medovníčky, vianočné ozdoby, ale aj zopár celkom zaujímavých noviniek. Myslím si, že budú dosť atraktívne. Napríklad v jednom stánku budú háčkované vianočné ozdoby a taká háčkovaná vianočná guľa sa len tak ľahko nerozbije. Po prvý-krát u nás bude pani so šitými korálikovými šperkami a gombíkovými šperkami. V ďalšom stánku budú aj čerstvé datle, ale napríklad budeme mať aj stánok s klobúkmi a nielen modernými, ale aj klobúkmi z rôznych tradičných regiónov Slovenska. Nebudú chýbať výrobky zo šúpolia a iné tradičné veci, ako sú domčeky z recyklovaného dreva.

Odkiaľ prídu remeselníci?

Sú z celého Slovenska. Snažíme sa počas festivalu obmieňať tovar, aby ľudia videli každý rok zopár noviniek. Obzeráme sa po nich, keď chodíme na svojich cestách po iných mestách a jarmokoch. Keď sa nám páčia, kontaktujeme ich a dávame im ponuku, aby sa skúsili u nás prihlásiť a uvidíme, či ponúknu niečo, čo bude pre vianočné trhy zaujímavé.

Z akej najväčšej diaľky ste mali remeselníkov?

Mávame tu manželov z českého sklárskeho regiónu zo severovýchodných Čiech z Orlických hôr, ktorí vytvárajú vitrážové závesné predmety do okien a dokonca aj tienidlá. Obaja pracovali kedysi v sklárňach a snívali o vlastnej tvorbe. Aj keď sa týmto snom najprv všetci smiali, podarilo sa im ich zrealizovať. Veľmi radi chodia do Trenčína. Napriek tomu, že sú z veľkej diaľky, vianočné trhy v Trenčíne si nechcú dať ujsť. Prídu aj tento rok.

V Trenčíne sa ale na trhy oplatí prísť viackrát, lebo predajcovia sa počas festivalu menia.

Mali sme dokonca rekord, keď sa v jednom stánku počas festivalu vystriedalo sedem predajcov. Je to aj tým, že nie všetci majú vyrobeného toľko tovaru, aby im vystačil na celých 19 dní. A možno nemajú až toľko času, aby u nás boli celý festival. Napríklad pani akademická maliarka Eva Mišáková Ábelová tu býva v stánku na jeden alebo dva dni a ponúka svoje obrázky a svoj čarovný prístup k zákazníkom. Okolo jej stánku je vždy veľmi veselo. Potom tu máme pani, ktorá vyrába vianočné ozdôbky z makovičiek alebo z bukvíc a tiež nestihne z týchto prírodnín toľko vyrobiť, aby to vystačilo na celé trhy. Ale aj cielene sa snažíme kombinovať veci v stánkoch, aby keď ľudia prídu na vianočné trhy niekoľkokrát, zakaždým videli a mali možnosť kúpiť niečo iné.

Druhú podstatnú časť atmosféry tvoria ľudia na pódiu a program. Aký bude tento rok?

Mikuláš príde v piatok a na víkend máme hneď program od 15. hodiny až do večera. V pracovných dňoch bude vždy o 17. na námestí vystúpenie alebo koncert. Z tých najznámejších mien spomeniem Smolu a hrušky so špeciálnym vianočným akustickým koncertom. Hrajú rock s prvkami ska, punku a irónie. Zahrá nám takisto veselá kapela Hudba z Marsu. Privítame Celest Buckingham s kapelou King Shaolin, ďalším hosťom bude známy herec a hudobník Milo Kráľ. Privítame aj známeho speváka ľudových piesní Štefana Šteca. Ďalej to bude Svetlana Rymarenko, ktorú poznajú ľudia z Fragile, neznáma nie je ani Andrea Zimányiová. Tím EHMK dopĺňa do programu vystúpenie skupiny Hrdza. No bude tu množstvo ďalších zoskupení, deti zo základných umeleckých škôl, komponované programy folklórnych súborov, koledníci. Premiéru na veľkom pódiu bude mať projekt Modrosvit – zoskupenie okolo Ericha Vladára a dievčat zo speváckeho tria Krajka.

Na čo z tohoročného programu sa ty osobne tešíš?

Tento rok som osobne veľmi zvedavá na Smolu a hrušky. To je kapela, ktorú majú radi mladí, lebo sú veselí a taneční. Na túto príležitosť však prídu so špeciálnym vianočným akustickým koncertom. Som veľmi zvedavá, ako sa ľuďom budú páčiť. Ale ja som nadšený poslucháč všetkých koncertov, napriek tomu, že to už robím pár rokov, stále ma to baví.

Sú nejaké zmeny oproti minulému roku?

Tohtoročnou novinkou budú divadielka pre deti každú sobotu v Átriu pod vežou. Tento rok prispieva do programu aj tím EHMK vianočným čítaním, ktoré pripravujú v spolupráci so Silvestrom Lavríkom. Máme tiež niekoľko úplne nových stánkarov a ďalšie drobné novinky, ale pokiaľ sa všetko dobre podarí, tak chystáme väčšie zmeny, ktoré by sme radi predstavili v roku 2026.

Aké Vianoce sú pre teba tie naj?

Páčili by sa mi biele, ale už od detstva si nepamätám veľa bielych Vianoc, väčšinou príde odmäk. Na predstave ideálnych Vianoc neľpiem, ale neviem si predstaviť, že by som išla na Vianoce niekam do Austrálie na pláž. Stačí byť doma, vytiahnuť ľanový obrus po babke s háčkovanou čipkou okolo, ktorý vyberáme len raz do roka. A stačí, že sme spolu. Úplne jednoduchá predstava príjemného vianočného prostredia. Ale pre mňa sú Vianoce asi oddávna spojené aj s prácou. Pracovala som v rádiu, kde bola nepretržitá prevádzka, i keď menej závažná, ako napríklad v nemocnici, ale boli sme zvyknutí na striedanie zmien.

Aké to bolo rádio?

V DCA rádiu som bola asi tri roky a potom rok a pol v HIT rádiu, ktoré malo sídlo tu, v Trenčíne, na Palackého ulici 29.

Trenčania si ťa ale možno pamätajú aj z pôsobenia vo Fonde Doktor Klaun, ktorý viackrát zaplnil trenčianske Mierové námestie podujatím s pokusom o slovenský rekord.

Áno, ľudia si môžu pamätať Dni klaunov s viacerými veselými rekordmi, oficiálne zapísanými v Slovenskej knihe rekordov. Boli spojené s Fondom Dr. Klaun, ktorý funguje už viac ako 20 rokov. Pracovala som v logistickej spoločnosti, ktorú vlastnil Holanďan Jacques van der Linden. O Holanďanoch sa hovorí, že keď niečo Škót už odhodí, tak Holanďan to ešte zodvihne. To bola o ňom jedna pravda, pamätám si na tvrdé vyjednávačky o cenách. Ale druhá pravda bola zasa tá, že pre deti a ľudí s hendikepmi mal nesmierne široké srdce. Keď na Slovensku zakladal pobočku svojej firmy, chcel prispieť na charitu, ale taká, ktorú poznal z Holandska, CliniClowns, u nás ešte neexistovala. Preto založil v Trenčianskej nadácii nadačný Fond Dr. Klaun. V Holandsku chodili doktori klauni do nemocníc, no  po rozhovore so šéfom detského oddelenia v nemocnici doktorom Pavlom Šimurkom padlo iné rozhodnutie. Podľa jeho slov bolo a stále je viac detí, ktoré majú oveľa väčší problém. Majú nejaký hendikep, či už fyzický alebo mentálny, preto sa musia vzdelávať v internátnych školách, alebo žijú v domovoch sociálnych služieb. Prežijú tak prakticky celé detstvo bez rodičov, často tak strávia celý život. Okrem toho sa Jacquesovi v tom období podarilo priviezť na Slovensko množstvo elektrických invalidných vozíkov a iných repasovaných zdravotníckych pomôcok nielen pre deti ale aj dospelých. Bolo to okolo stovky darovaných vozíkov, ktoré dokázali zmeniť život ľudí k lepšiemu, lebo sa zrazu mohli dostať von z domu. Som veľmi šťastná, že aj keď holandská firma už pobočku na Slovensku zatvorila, Fond Doktor Klaun, ktorý spravuje Trenčianska nadácia, dodnes existuje a stále chodí po týchto inštitúciách. Dodnes sa do tohto fondu sa dá kedykoľvek prispieť. Napríklad aj počas Dobrého bazára Trenčianskej nadácie, ktorý bude na zlatú sobotu súčasťou Vianočných trhov.

Ako dlho pracuješ pre mesto Trenčín?

Som tu 14 rokov. Začínala som na front office v Kultúrno-informačnom centre. Potom vznikol Útvar kultúrno-informačných služieb, ktorý vediem.

Advent je teda už viac ako desaťročie pre teba aj pracovný?

Dá sa to tak povedať. Na pečenie vianočných koláčikov si vždy čas nájdem, ale nie je to také ideálne, ako keď si niekto urobí z adventu rituál. Má rozvrhnuté práce, kedy umyje okná, vyupratuje, postupne napečie a celý december je takým dlhším obradom. Teraz mnohí ľudia zdobia stromček s veľkým predstihom, v polovičke decembra alebo už od Mikuláša. Toto mi nechýba, skôr mi chýba také to predvianočné stíšenie, to sa s touto prácou nedá zažiť. U nás doma sa musia veci porobiť rýchlo, lebo ich treba nakombinovať s prácou. Na niečo je to zlé, ale na niečo aj dobré. Doma potom nepreháňame, nestresujeme a zracionalizujeme, čo sa dá. Ale je to možno menej romantiky.

Aký advent prežíva tím, ktorý stojí za festivalom Čaro Vianoc pod hradom?

Náš pracovný advent má tiež svoje čaro. Vytvorí sa príležitostný tím – moje kolegyne cez víkendy dopĺňa Tibor Kubička, ktorý moderuje naše veľké mestské akcie, príde Jurko Majerský, ktorý pre nás podujatia fotografuje. Vždy sa na tento tím teším. Prinesú svoje zážitky a tým, že strávia s nami celé dni, tak máme čas si ich aj povedať. Tibor vždy nosí fľašku zázvorového nealkoholického likéru a je to taký malý obrad. Viem, že Trenčín má rád a vždy sa sem teší. Tie prípravy na festival sú dlhé a bývajú často aj trošku stres, aby sme všetko stihli dokončiť. A potom sa stávame najlepšími meteorológmi, lebo 95 percent festivalu robíme vonku. Už presne vieme, aké weather aplikácie nakombinovať, čo sledovať. Často očami odtláčame mraky, ktoré by mohli zmariť pripravený program. Je tam aj kvapka stresu, aby všetko dobre dopadlo. Napríklad keď sneží, vyzerá to síce úžasne, ale pre nás to znamená vziať stierky a metly a pripraviť pódium, aby sa tam niekto nepokĺzol, aby boli chránené elektrické vedenia a podobne. Asi dva roky dozadu začalo snežiť počas zlatého víkendu, akurát na koncerte Fragile. Báli sme sa, že to budeme musieť zrušiť, ak sa sneh zmení na dážď. Ale vydržalo to. Padal síce mokrý sneh, ale ešte stále sneh. Nakoniec to vyzeralo veľmi romanticky a myslím, že si tú atmosféru všetci užili.

Počasie vie asi poriadne „zavariť“ celému festivalu.

Keď fúka surový severný vietor a prefukuje z jedného konca námestia na druhý, je na pódiu riadny prievan. Máme síce ohrievače, ale dychovkárov už ani neskúšame do programu draftovať, lebo im primŕzajú kovové náustky na pery. Veľmi náročné je to aj pre gitaristov, lebo hrajú holými prstami. Pamätám si, že sme tu mali Petra Luhu pár rokov dozadu. Je to skvelý gitarista, ktorý využíva všetky struny na jemné hranie, ale potrebuje aspoň trošku tepla. Keďže vystupoval sám, tak sme ohrievače okolo neho dali nahusto, aby mu hriali skrehnuté prsty. Zrazu sa pozerám, že nám asi preteká strecha nad pódiom. Kvapkalo vedľa neho do jedného prístroja. Intenzívne teplo smerovalo hore a strecha nad tým sa tým teplom „spotila. Aj takéto kuriózne veci sa občas stávajú. Dano Špiner pred dvoma rokmi mal napríklad klávesy prikryté dekou (lebo boli dôležitejšie ako jeho pohodlie) a pod tou dekou poslepiačky na nich hral.

Hovorila si o atmosfére, ktorú tu v práci v čase festivalu máte. Ako to robíte? Máte svoje domovy, rodiny.

Bez toho, aby človek mal túto prácu rád a tešil sa, že ľudia sa budú tešiť z výsledku, tak to nejde. Mám šťastie na skvelý tím, ktorý robí veci s láskou, so srdcom. Áno, majú svoje rodiny, sú však ochotní to vyskladať tak, že ich o niečo možno ukrátia, ale potom sú intenzívnejšie doma. Dokážu vytvoriť atmosféru aj pre účinkujúcich tak, že sa k nám veľmi radi vracajú. Katka Koščová, Paper Moon Trio aj ďalšie hudobníčky napríklad zbožňujú naše trhy, iní milujú našich zvukárov. A niekto si napríklad zapamätá Trenčín kvôli jedlu. K tomu je taká veselá príhoda:  chystali sme občerstvenie pre účinkujúcich, ktorí si dali do požiadaviek obloženú misu. Kolegyniam vtedy napadlo ku klasickej šunke, syru a zelenine vyskúšať pridať aj parížsky šalát. Odvtedy je to hit a mnohí muzikanti si nás pamätajú kvôli skvelému kateringu. Počas víkendov vždy chystáme teplé nápoje, takže v Kultúrno-informačnom centre, ktoré slúži ako back stage, vonia škorica, para stúpa z čajových várnic, na stole sú pagáčiky a koláčiky. Je to teplé útočisko, odkiaľ sa štartuje na pódium a kam sa z pódia rýchlo uteká.

My sme na koncerte, dáme si punč alebo niečo dobré a keď chceme, ideme domov, do tepla. Ale vy tu zostávate, až kým sa program neskončí, niekedy do neskorého večera. Čo ešte treba urobiť po koncerte?

Po podujatí upratať a nachystať veci na ďalší deň. Tu by som chcela vyzdvihnúť zvukárov. Lebo my sa postaráme o účinkujúcich, sme na blízku, za pódiom, dávame pozor, aby sa niečo neprihodilo, ale vieme si odbehnúť, vystriedať sa. Zvukári musia naložiť a priviezť aparatúru a zhruba dve hodiny pred začiatkom už sú na námestí. Komunikujú s kapelami, plnia ich požiadavky, čo kedy nachystať, kedy chcú mať zvukovú skúšku a podobne. Potom ako sa kapely striedajú, všetky ozvučujú, a keď sa koncerty skončia, musia všetko porozpájať, posťahovať, naložiť, berú to späť do Hviezdy, aby to rozmrzlo a vysušilo sa. Sú v permanentnom strese ak náhodou sneží, aby nenasnežilo do aparatúry. Celý čas stoja na jednom mieste v strehu za zvukárskym pultom. Máme naozaj skvelý zvukársky tím z Hviezdy.

Ako vnímaš titul, ktorý bude mať Trenčín v roku 2026?

Vnímam to ako úžasnú príležitosť. Už len keď vidíme, že čo všetko v meste pribúda, tak je to úžasné. Neviem o žiadnom inom meste, ktoré by si mohlo dovoliť takéto investície robiť v takom krátkom období. Síce teraz možno šomreme na to, že je niečo rozkopané, ale neuplynie dlhá doba a bude to krásne a bude to mnoho rokov slúžiť verejnému prospechu. Ja ako najväčšie pozitívum vnímam stretávanie sa ľudí, ktorí okolo seba chodili po schodoch alebo vo výťahu a nevedeli, že sú susedia. Dnes sa vďaka programu EHMK Živé susedstvá zdravia a možno aj chodia spolu na nejakú tú opekačku. Dúfam, že toto bude štartovací bod pre zlepšovanie vzťahov medzi ľuďmi tu v Trenčíne.

Ďakujeme za rozhovor.

 

Pýtala sa Eva Mišovičová.

Foto: Zuzana Gottschal

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!