V stredu 10. apríla si mesto Trenčín pripomenulo 68. výročie oslobodenia od fašistickej krutovlády pri Pamätníku umučených.
Druhá svetová vojna vyvolaná hitlerovským Nemeckom bola v histórii ľudstva najhroznejšou a najkrvavejšou vojnou. Fakt, že 10. apríla pred 68 rokmi bol Trenčín oslobodený, pripomenul na pietnom mieste účastník bojov v druhej svetovej vojne Štefan Šteflovič. Podľa jeho slov po bleskovom útoku oslobodzovacích armád Nemci ešte stačili vyhodiť do povetria dva mosty cez rieku Váh a v ostreľovaní mesta z druhej strany Váhu pokračovali ešte dvadsať dní. Boje na území vtedajšieho okresu Trenčín si vyžiadali 1380 padlých vojakov rumunskej armády, viac ako 1250 vojakov Červenej armády, zahynulo aj viac ako 170 civilných občanov.
Dva týždne po skončení vojny sa na druhom konci Breziny našlo sedem hromadných hrobov a v nich 69 tiel mužov a žien. Nemci ich aj za pomoci Hlinkových gárd mučili v budovách terajšieho krajského súdu a štatistického úradu od októbra 1944 do apríla 1945. Po exhumácii 43 z nich identifikovali. Najmladší mal iba 19 rokov.
„Pamiatka na umučených na Brezine i na sovietskych a rumunských vojakov, ktorí padli pri bojoch o Trenčín nás nabáda, aby sme na ich tragickú smrť nikdy nezabudli,“ povedal pri pamätníku poslanec NR SR Jaroslav Baška, pričom vyzdvihol aj odvahu vojenských veteránov. „Je našou morálnou povinnosťou chrániť ciele a ideály, za ktoré vojnoví veteráni bojovali a za ktoré mnohí jednotlivci položili svoje životy.“
Oslavy zorganizovali mesto Trenčín, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Jednota dôchodcov na Slovensku. Ako vo svojom príhovore povedal viceprimátor mesta Rastislav Kudla, možno si niekto myslí, že sa netreba vracať k tejto udalosti, lebo je všetko vyriešené – obete majú svoje pamätníky a pomníky, každý rok sa tam dostavia verejní činitelia s kvetmi a vencami, odznejú prejavy oceňujúce hrdinstvo padlých. Vojna je však podľa neho pojem hroziaci v každom období. „Striehne na zlyhania jednotlivcov, ich charakterov a princípov ľudskosti. Ustrážme si preto svoju slobodu a myslime na svoju budúcnosť. K tomu nás vedú hlasy mŕtvych, ktorí našli pokoj na tomto mieste.“