Od oslobodenia Trenčína uplynulo 75 rokov. Tradičná pietna spomienka na jednu z historicky najdôležitejších udalostí pre naše mesto sa pri Pamätníku umučených na Brezine v plánovanom termíne neuskutoční. Pripomeňme si dianie z apríla 1945 aspoň tichou spomienkou a poďakujme sa za slobodu.
Bolo to v noci z 9. na 10. apríla 1945, keď prenikli oslobodzovacie jednotky do nášho mesta. Išlo o súčasť bratislavsko-brnianskej vojenskej operácie sovietskej a rumunskej armády.
Na území vtedajšieho Trenčianskeho okresu bojovali zväzky štyroch oslobodzovacích armád 2. ukrajinského frontu. Keď 5. apríla oslobodili Bánovce nad Bebravou, potom 6. a 7. 4. obce od Veľkej Hradnej po Mníchovu Lehotu, 8. apríla sa priblížili k Trenčínu, prelomili nemecké pozície pri Hámroch, Kubrej a Trenčianskych Stankovciach.
Útok na mesto Trenčín sa začal v noci z 8. na 9. apríla cez Kozí vrch na Brezine smerom na mesto. Postup osloboditeľov spomalili nemecké protiútoky. Večer 9. apríla obnovili oslobodzovacie jednotky svoj útok a v noci z 9. na 10. apríla prenikli do mesta od juhozápadu.
Ustupujúci Nemci zničili v noci oba mosty cez Váh. Ráno o ôsmej hodine bola časť Trenčína na ľavom brehu rieky oslobodená sovietskymi a rumunskými vojakmi. Delostreleckej a mínometnej paľbe bolo mesto vystavené ešte ďalších dvadsať dní, veľké škody spôsobovali najmä zápalné granáty.
Sovietski ženisti začali budovať most cez Váh. Po evakuácii ulíc pri rieke sa 28. apríla začala delostrelecká paľba na nemecké pozície. Potom sa sovietski vojaci začali prepravovať cez Váh po vybudovanom pontónovom moste, ktorý pomáhalo stavať aj miestne obyvateľstvo. Nemci využívali na krytie svojho ústupu ochrannú hrádzu Váhu.
Posledné zvyšky okupačných vojsk vyhnali oslobodzovacie jednotky až 30. apríla 1945. Nový drevený most odovzdali Trenčínu 11. mája 1945.
Boje na území vtedajšieho okresu Trenčín si vyžiadali 1 380 padlých Rumunov, 1 255 Sovietov a zahynulo aj 171 civilistov. Udalosti pripomína súčasníkom na cintoríne v Kubrej zabudnutý hrob rumunského vojaka Floria Iona, pamätník pri cintoríne na Soblahovskej ulici a pamätné tabule na Posádkovom klube v Trenčíne a v Zlatovciach.
Dva týždne po skončení vojny sa našlo na Brezine sedem hromadných hrobov. V nich bolo 69 tiel mužov aj žien – partizánov, ale aj civilistov s antifašistickým zmýšľaním. Nemci ich aj za pomoci Hlinkových gárd mučili v budovách terajšieho krajského súdu a štatistického úradu od októbra 1944 do apríla 1945.
Na Brezine ich potom zastrelili alebo uškrtili a hodili do hrobu. Najmladší Jozef Chrenko z Dubodiela mal len 19 rokov. Po exhumácii identifikovali iba 43 obetí. Časť z nich si odviezli rodiny, ostatní sú pochovaní na cintoríne pri Pamätníku umučených.
