Na jeseň očakávame 100-tisíceho návštevníka alebo návštevníčku

29. 8. 2025

Pôsobil v Londýne i v Prahe. Precestoval Latinskú Ameriku. Študoval film a médiá, pracoval ako zvukár, manažér, barman, pedagóg, moderátor či žurnalista a tiež ako produkčný. Kariéru kultúrneho manažéra chcel po viac ako 30-ročnej praxi ukončiť, no vyšiel inzerát, že Hviezda hľadá manažéra. Dnes má Juraj Benda v tejto pozícii za sebou už viac ako tri roky.

Ako sa rodák z Trenčianskych Teplíc stal „Trenčanom“?

Od roku 1989 som navštevoval Gymnázium Ľ. Štúra, kde som si, ako to už v tomto veku chodí, vybudoval mnohé priateľstvá, z ktorých nejedno trvá dodnes.

Aký bol Trenčín v čase, keď ste tu chodili do školy?

V prvom ročníku gymnázia som zažil Nežnú revolúciu, čo bolo obdobie mnohých zmien a nových nádejí. Ako 15-ročný som si vtedy naplno neuvedomoval význam doby v ktorej sme žili, ale cítil som to tak, že ľudia vtedy držali spolu a to nielen medzi nami – tínedžermi. 

Ako ste vtedy vnímali Hviezdu?

Hviezdu som počas strednej školy vnímal najmä prostredníctvom legendárnych rockoték s DJ Janom Korienkom v Lúči, ako aj prvých koncertov, ktoré som zažil, ako napríklad Oceán alebo Bez ladu a skladu.  Vtedy som ešte nevedel, že sa tu neskôr koncom 90-tych rokov zamestnám ako zvukár a “osvetový pracovník” na pozícii zdedenej po dobrom kamarátovi Miškovi Revilákovi vo vtedajšom Mestskom kultúrnom stredisku pod vedením Petra Kocnára.

Čo ste robili vo voľnom čase ako študenti? Kam ste sa chodili zabaviť? Mali ste obľúbené miesta?

Na gymnáziu sme začali zakladať kapely, čo znamenalo trávenie veľa času v skúšobniach – najskôr na C-čku budovy “gympla”, ktorú sme vďaka pani Beďatšovej zdedili po BLAS a neskôr v Kubrej v suteréne pod Kultúrnym strediskom. Tiež sme chodili na koncerty, ktoré sa okrem Hviezdy odohrávali aj na iných zaujímavých miestach, ako napríklad Delová bašta či podzemie Župného domu. Neskôr sme si pre nedostatok koncertov pre nás rozbehli “vlastný klub” na Zelenej Žabe v Tepliciach. Naše akcie vtedy lákali ľudí od Bratislavy až po Žilinu, pretože sa nám tam aj vďaka vtedy už zbehlému promotérovi Máriovi Michnovi darilo ťahať naozaj zvučné kapely menšinových žánrov, od Slovenska, Čiech až po USA.

Existovala v 90-tych rokoch v Trenčíne domáca hudobná scéna?

Existovala a dokonca bola aj veľmi bohatá a pestrá. V Trenčíne a na blízkom Považí vtedy fungovalo veľa kapiel, ako napríklad shoegazoví Champ; post punkoví Los Bastardos, Poor Joyce, Die Graham Stangen či z dvoch tretín americkí Skulpey; undergroundoví Peško, Zožer mesiac v lufte, Kubra Sound System, Jambor, Mjatlo, či púchovskí RTM Telo. Nechýbal ani jazz a blues, v podaní Aurelius Q, respektíve Blueberry Band. Spomedzi tvrdších žánrov tu fungovali punkoví Uzavretá spoločnosť, či Montážna jama; hardcoroví Yellow Cake, Junk, alebo Flow, ako aj metaloví Eternal Solitude, Depressy a mnoho iných. Veľa z týchto ľudí je aktívnych aj dodnes, či už v muzike, alebo okolo nej. Zaujímavé na tejto dobe bolo, že obecenstvo vtedy nebolo tak rozfragmentované ako dnes. Napríklad na prvom ročníku festivalu Frog Jam v roku 1993 spolu na jednej akcii hrali pankáči, kresťanský rock, nezávisláci, hard core, metal, underground a neviem čo ešte.  Návštevnosť koncertov bývala vtedy omnoho väčšia ako dnes.

Ako ste sa stali študentom filmu a médií v Londýne?

Po zrušení Mestského kultúrneho strediska Trenčín som stratil prácu, a tak som sa rozhodol vrátiť do Dublinu, kde som už predtým v roku 1994 skúšal šťastie. Po ceste som sa ale zastavil u kamošov v Londýne. Mesto mi učarovalo tak, že som v ňom napokon ostal takmer 15 rokov. Tam som sa popri práci rozhodol aj pre štúdium filmu a médií na University of London.

Čiže práca a štúdium. Aké skúsenosti ste v Londýne mali možnosť vďaka tejto kombinácii nazbierať?

Londýn je metropola, kde sa v rámci kultúrneho vyžitia dá vidieť to najlepšie z celého sveta, od výstav, cez divadlá, koncerty, atď. Aj preto tam smerujú cesty veľkého množstva umelcov a umelkýň, ktorí chcú preraziť, pretože ak sa vám to podarí v Londýne – otvorí vám to viac dverí. Celé to preto vytvára veľmi zaujímavé prostredie, kedy na brigádach popri škole pracujete spolu za barom s budúcimi fotografmi, herečkami, výtvarníkmi a podobne. Londýn je jedna obrovská mašina, ktorá vám môže pomôcť dostať sa na vrchol, ale tiež vás môže aj “zožuť”, pretože v takej konkurencii nie je jednoduché sa presadiť. 

Našli ste tam niečo, čo „doma“ nemáme?

Pamätám si, že vtedy ma asi najviac prekvapil vzájomný rešpekt medzi ľuďmi. Nestávalo sa, že by sa na nás, pracujúcich študentov, niekto pozeral zhora kvôli našej práci alebo národnosti, či už ste sa bavili s robotníkom, vysokopostaveným manažérom, bankárom alebo celebritou. Treba ale povedať aj to, že to druhé sa neskôr popri silne nacionalisticky ladenej kampani pred Brexitom začalo u niektorých domácich trošku meniť.

Spomenuli ste celebrity. S akými osobnosťami ste mali možnosť sa v práci stretnúť?

Ako barman, ale aj pódiový manažér, som pracoval v známom The King´s Head Theatre v bohémskom Islingtone a takisto aj v legendárnom hudobnom klube Bridge and Tunnel v umeleckej štvrti Shoreditch. Aj preto som mal tú česť stretnúť sa a niekedy dokonca aj pracovať s viacerými známymi osobnosťami. Najznámejšie z nich boli asi Annie Lennox, Twiggy, Mick Jagger, Groove Armada, David Fletcher z Depeche Mode, Goldie, Gael García Bernal, Tom Stoppard, Maureen Lipman, Steven Berkoff a mnoho iných.

V Londýne ste zostali aj po ukončení štúdia pracovať ako moderátor a žurnalista na voľnej nohe – ako sa pozeráte na toto obdobie vášho života?

Odniesol som si odtiaľ veľa krásnych spomienok a priateľstiev. Žil som a pracoval obklopený ľuďmi z celého sveta. Fascinovali ma rozdiely medzi jednotlivými kultúrami a ich prístup k životu. Človeka to vie naučiť pokore, keď si zrazu uvedomí, že sa doma máme omnoho lepšie ako 85% populácie sveta, ale zároveň aj to, že ľudia z chudobnejších častí sveta si často vedia mnoho vecí vážiť omnoho viac ako my. Nemyslím tým len tie veľké dôležité veci, ako sú napríklad mier, prístup k pitnej vode, alebo zdravotnej starostlivosti, ale aj malé obyčajné veci v každodennom živote. Veľa som sa v tomto období naučil o sebe, ako aj o ľuďoch a vzťahoch medzi nimi.

Po Londýne bola vaším pôsobiskom Praha a práca v medzinárodnej škole pre deti cudzincov, Aká to bola skúsenosť?

Praha pre mňa znamenala byť bližšie k svojej rodine, väčší kľud a novú výzvu – prácu s tínedžermi. To vie byť veľmi náročné a hlavne to znamená obrovskú zodpovednosť. Bolo to pre mňa veľmi inšpiratívne prostredie, kde som sa mnohému naučil – ako od učiteľov, tak aj od samotných žiakov. Tiež som počas tohto obdobia objavil pre mňa novú vášeň – cestovanie. Počas letných prázdnin som vtedy postupne precestoval Thajsko, Vietnam, Laos a Kambodžu.

Kam viedli vaše kroky z Prahy?

Za to môže práve cestovanie. Dlho bolo mojim snom vidieť Patagóniu a precestovať Latinskú Ameriku, čo sa mi po roku tvrdého sporenia aj podarilo. Začal som v najjužnejšom meste Ushuaia v Argentínskej časti Ohňovej zeme a o takmer 9 mesiacov som končil na Mexickom polostrove Yucatán.

Je pravda, že ste sa chceli usadiť na Kanárskych ostrovoch, kam vás zaviedla cestovateľská vášeň, ale „vyhral“ Trenčín?

Pár dní po mojom príchode na Tenerife publikovalo mesto Trenčín inzerát na manažéra Hviezdy. Bol som už rozhodnutý zavesiť kariéru kultúrneho manažéra na klinec a prenechať štafetu mladším. Prečítal som si však inzerát na obsadenie pozície riadiť moju „srdcovku” – Hviezdu. Vnímal som to ako príliš veľkú príležitosť, aby som sa nepokúsil stať sa súčasťou zmien, ktoré sa v Trenčíne budú diať. Nakoniec som tú prácu dostal a nechanie priestoru mladším ľuďom som vyriešil tak, že som ich zobral do tímu Hviezda.

Do Trenčína ste sa vrátili po rokoch pôsobenia v zahraniční. Ako na vás pôsobil?

V porovnaní s 90-tymi rokmi, kedy som odišiel, sa naozaj Trenčín posunul ďaleko dopredu. Vrcholí to teraz v nespočetných investičných projektoch, ktoré sa momentálne odohrávajú. Som si vedomý, že rozkopané mesto niektorým ľudom spôsobuje ťažkosti, ale každá zmena si vyžaduje trpezlivosť. V porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku Trenčín ide výrazne hore. Stojí za tým obrovský kus roboty nielen vedenia mesta, ale aj všetkých zamestnancov mestského úradu. Avšak, čo sa týka ľudí a atmosféry v spoločnosti, mám taký pocit, že aj napriek divokým zmenám a charakteru 90-tych rokov boli vtedy ľudia k sebe milší. Dnes vnímam našu spoločnosť ako extrémne polarizovanú.

Bola pre vás Hviezda ako budúce kultúrno-kreatívne centrum výzvou?

Hviezda bola viac než výzvou. Pre nepriaznivé okolnosti, ako bola pandémia Covidu či začiatok Ruskej vojny na Ukrajine, sa celý proces spustil o dosť neskôr, ako bolo plánované. Za menej ako polovicu času, ktorý bol na to pôvodne určený, som musel postaviť tím, následne sme museli nastaviť celú prevádzku budovy s rozlohou 2074 m². Išli sme úplne od piky, čiže záber bol od BOZP, cez tony administratívnych a právnych nastavení, užívateľskú štruktúru, webstránku, predaj lístkov, spustenie prevádzky v kaviarni, absolvovanie 14 verejných obstarávaní, atď. Bolo treba naplniť aj veľmi ambiciózne nastavené podmienky zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorý umožnil rekonštrukciu budovy. K tomu všetkému nás stavbári pustili do budovy iba 10 dní pred jej otvorením. Ak by sa v tom čase konali majstrovstvá sveta v ochote, prístupe a nadčasoch – tím Hviezda by sa určite dostal minimálne do finále. V tom čase sme tam prakticky spávali. Neprehliadnuteľnú rolu a podporu pri formovaní Hviezdy zohrala šéfka Útvaru kultúry mesta Janka Sedláčková, ktorá mala s nami obrovskú trpezlivosť.

Ako Trenčania prijali novú Hviezdu?

Spočiatku išlo o rozpačité reakcie. Ľudia nevedeli presne, o čom má „nová” Hviezda byť. Eurogrant, ktorý umožnil rekonštrukciu budovy, sa veľmi ťažko vysvetľoval. Kontrolné mechanizmy sú na Slovensku nastavené veľmi prísne a vyžadujú extrémne množstvo byrokracie, čo ľudí, prirodzene, odrádza. Tiež existovali dlhoročné zvyky o primárnych využívateľoch priestorov a tento grant ich radikálne menil. Dnes sa ale dá povedať, že ľudia si na „novú” Hviezdu zvykli a chodia k nám radi. Aj po rekonštrukcii budovy Hviezda pokračuje vo svojej 85-ročnej tradícii organizovania kultúrnych podujatí pre verejnosť. Vďaka grantu sa do budovy po rokoch vrátili aj vzdelávacie programy zamerané na rast odbornosti v kreatívnych profesiách, čo osobne pokladám za úžasnú príležitosť pre tvorivých ľudí.

Ak si chcem si napríklad vlastnoručne vyrobiť kabelku, môžem len tak zaklopať na dvere a vojsť?

Dielne máme vďaka eurograntu naozaj luxusne vybavené. Okrem fotoaparátov a kamier na Hollywoodskej úrovni aj lasery, gravírovacie, či šijacie stroje, CNC frézy, 3D tlačiarne, robotické rameno, atď. Dostať sa do našich dielní môžete viacerými spôsobmi. Dá sa aj zaklopať na dvere, tam je však potrebné uhradiť poplatok v plnej trhovej cene služby, cenník je na www.hviezda.eu. Ale v prípade, že sa u nás zaregistrujete, takisto cez www.hviezda.eu, máte prvý workshop zdarma a ostatné so zľavami až do 50 %.

Aké sú teda základné piliere fungovania Hviezdy?

Umenie, zábava a vzdelávanie. Znamená to, že v rámci vlastnej dramaturgie, prinášame verejnosti divadelné predstavenia, koncerty, prednášky a podobne, ale aj ľahšie, teda zábavnejšie javiskové formy, ako vedomostné kvízy či stand up. Potom sú to vzdelávacie programy – workshopy a takisto aj prenájmy priestorov či už pre umelecké agentúry, firemné večierky, ale hlavne nácviky tancov, lekcie jogy a podobne.

Zdá sa, že dnes už máva Hviezda na podujatiach „plný dom“.

Je pravda, že sme často vypredaní. Každá minca má ale dve strany. Na jednej strane to znamená, že svoju prácu robíme dobre – na druhej strane je nám ľúto, že niekedy musíme ľudí pri dverách otočiť. Kultúrny program sa snažíme robiť pre všetkých ľudí, pretože sme verejná inštitúcia. Nevyhýbame sa žiadnym žánrom. Ani mi nenapadá, aký napríklad hudobný žáner u nás za tieto dva roky nedostal priestor.

Aké čísla má KKC Hviezda po dvoch rokoch?

S výnimkou letných prázdninových mesiacov a decembra, kedy naši technici každý deň „fachčia” na Vianočných trhoch na námestí, robíme až do 70 podujatí mesačne. Okrem tých, ktoré vidíte na plagátoch, je tam aj veľa nácvikov, záujmových krúžkov, rôznych ceremónií, súkromných akcií a podobne. Na jeseň očakávame 100-tisíceho návštevníka, respektíve návštevníčku.

Čo považujete za vaše najväčšie úspechy vo Hviezde?

Okrem úspešného rozbehnutia prevádzky sú to hlavne pozitívne reakcie verejnosti a v neposlednom rade zostavenie a takmer kompletné udržanie tímu. Budoval sa za silnej konkurencie Trenčín 2026, ktorí naberali ľudí na podobné pozície ako my. Som neskutočne hrdý na tím ľudí, ktorý je schopný často pracovať na 120 %. Bez nich by Hviezda určite nebola tam, kde dnes je. Podarilo sa úspešne naplniť projekt, ktorý financoval rekonštrukciu budovy. Kultúrno-kreatívne centrum Hviezda je momentálne najväčším úspešne ukončeným investičným projektom mesta.

Koho pozývate na oslavu 85 rokov Hviezdy a dvoch rokov KKC Hviezda?

Snažili sme sa myslieť na všetkých ľudí. V piatok uvedie Mestské divadlo Trenčín premiéru rozprávky Popoluška, ktorá vznikla v rámci nášho workshopu. V sobotu od rána zase deti počas dňa otvorených dielní čaká mnoho zaujímavých aktivít, ako skladanie lega, maľovanie, dočasné tetovania, atď. Milovníci tanca si môžu v sobotu ráno pozrieť vystúpenia tanečných súborov Goonies a Aura Dance a neskôr si skúsiť salsu na workshope. Celý deň sa budú môcť ľudia nechať zvečniť portrétom od profesionálneho fotografa a zároveň si pozrieť výstavu fotiek diel vzniknutých na našich workshopoch. Mileniáli a Gen X si užijú koncert Dušana Vlka a Fvck_Kvlt. Pre pamätníkov, ale aj milovníkov jazzu je tu nedeľný koncert Bratislava Hot Serenaders, no a nadšenci vášnivého flamenca dostanú možnosť zažiť koncert hviezdy flamenca – María Morena Enseble.

Na ktorú časť programu sa vy osobne tešíte najviac?

Na Maríe Moreno Ensemble. Pôjde o predstavenie na naše pomery výnimočné. Spolu s Trenčín 2026 sa nám podarilo dostať do mesta niečo naozaj európske, ak nie svetové, keďže flamenco patrí do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Človek ani nemusí byť fanúšikom flamenca, aby vedel precítiť túto povestnú andalúzsku vášeň.

Akú hudbu rád počúva výkonný manažér KKC Hviezda Juraj Benda? Čo rád číta, na aké filmy sa rád pozerá?

Hudbu počúvam podľa nálady a okolností – od klasiky cez elektroniku, alternatívu až po tvrdšie žánre. Napríklad pri takom drum and bass sa dobre upratuje, pri klasike sa mi zase dobre učí, pri ambiente relaxuje, atď. V literatúre, ako aj vo filme mám rád fantasy, Sci Fi, Scandi Noir, ale niekedy si dám aj ťažšie žánre a nevyhýbam sa ani dobrej komédii, pretože smiech je veľmi dôležitý.

Čo do konca roka Hviezda pripravuje?

Od septembra spúšťame nový cyklus Slobodné divadlo. Prinesie fantastické inscenácie. V septembri to búdu Slzy Janka Borodáča s predstavením Outcast, v októbri SND s hrou Budete mať luft, v novembri odohrá Divadlo Tucet inscenáciu P0P2 a napokon v decembri sa vráti Uhol_92 so skvelým predstavením Alžbety Vrzguly Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny. Tešíme sa na koncerty Berlin Manson, ktorí prinesú špeciálne na festival .DAT svoju AV show, Zabiť Františka či Kubo Ursiny & Provisorium. A množstvo ďalšieho. Jeseň bude nádherná. O všetkých podujatiach informujeme na www.hviezda.eu, na Facebooku aj Instagrame.

Ako vnímate blížiaci sa rok Európskeho hlavného mesta kultúry 2026?

Aj keď to bude pre nás z pohľadu práce nemalá výzva, pretože de facto ideme do druhého náročného maratónu po sebe, osobne sa na rok 2026 veľmi teším. Je to unikátna príležitosť nielen pre Trenčín, ale pre celý región. Nebude to iba akýsi obrovský celoročný festival, ako si mnohí ľudia myslia. Je to jeden obrovský projekt, ktorý už teraz do Trenčína priťahuje investície do verejných priestranstiev a budov, čo otvára dvere mnohým možnostiam pre rozvoj mesta a príležitostiam pre zvýšenie kvality života jeho obyvateľov. 

Aké je vaše želanie ľudom v Trenčíne do roku Európskeho hlavného mesta kultúry?

Čo sa kultúrnej časti Trenčín 2026 týka – rád by som všetkým Trenčanom a Trenčiankam zaželal, aby počas roku 2026 zažili čo najviac nezabudnuteľných zážitkov. Tímu z Trenčín 2026 zase prajem, aby našli to správne tempo a rytmus pred tým hustým maratónom, ktorý nás všetkých v kultúre počas budúceho roka čaká. No a netreba zabúdať ani na ľudí z trenčianskej kultúry a umenia, pretože práve oni doteraz tvorili tie základné kamene kultúrneho diania v meste a budú v tom pokračovať aj po roku 2026. Budem sa tešiť na ich projekty v rámci Trenčín 2026 a prajem im, aby im táto jedinečná príležitosť pomohla vytvoriť lepšie podmienky na existenciu a tvorbu do budúcnosti.

Ďakujeme za rozhovor.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!