Mená nezabudnutých susedov sa budú v piatok čítať aj v Trenčíne

6. 9. 2023

Mesto Trenčín sa v piatok 8. septembra 2023 pridá k tretiemu ročníku celoslovenského podujatia s názvom Nezabudnutí susedia. Podujatie sa uskutoční pri bočnom vchode do synagógy zo Štúrovho námestia. 

O 10.00 hodine sa v zapojených mestách a obciach, tento rok ich je približne 130, rozozvučia sirény a zvony, ktoré otvoria pietnu slávnosť na všetkých miestach s rovnakým scenárom.

V Deň obetí holokaustu a rasového násilia odznejú zaznamenané príhovory preživšieho Ladislava Welwarda a emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka a tiež modlitba za zosnulých rabína M. B. Kapustina.

Na každom mieste sa potom už naživo budú čítať mená obetí holokaustu a tiež mená záchrancov, ktorí pomáhali v dobe, keď týmto rozhodnutím sami riskovali svoje životy. Hudobným hosťom bude speváčka, skladateľka a klaviristka Karin Sarkisjan.

Nariadením, ktoré vydala Vláda SR 9. septembra 1941, stratili ľudia židovského vierovyznania občianske práva. Takzvaný „Židovský kódex“ v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim. Židia boli povinní nosiť židovské označenie. Nesmeli uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom). Židia nemali volebné právo, nemohli pôsobiť vo verejnoprávnych funkciách, ani vykonávať slobodné povolania, lekársku ani zverolekársku prax. Kedykoľvek mohli u nich štátne bezpečnostné orgány previesť osobnú i domovú prehliadku. Nariadenie obmedzovalo ich listové tajomstvo, slobodu vybrať si svoje bydlisko, zhromažďovacie právo, tlačovú slobodu i možnosti vzdelania. Nemohli loviť ryby, riadiť auto, slobodne cestovať.

Trenčianska židovská komunita tvorila v roku 1940 približne 1800 osôb z celkového počtu vyše 11 tisíc obyvateľov. Trenčianski Židia, tak ako inde, patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva, boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné.

Mali vlastný chrám – synagógu, cintorín, ľudovú školu (pre dobrú povesť navštevovanú aj nežidovskými deťmi), pestovali bohatý spolkový život. V Trenčíne existoval napríklad židovský telocvičný spolok či skautské oddiely, chlapčenský i dievčenský – jeden z prvých v krajine.

V roku 1941 však prišlo na rad potupné označovanie židovských obchodov, nosenie žltej hviezdy a zákazy voľného pohybu napríklad aj po lesoparku Brezina, mestskom parku či Hlinkovom, dnes Mierovom námestí.

Ich prenasledovanie bolo zavŕšené na jar 1942 transportom väčšiny trenčianskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí.

Počas druhej svetovej vojny bolo vyvezených z celého územia vtedajšieho Slovenského štátu do likvidačných táborov alebo inak zabitých viac ako 70 tisíc židovských občanov – žien, mužov, detí, starých ľudí. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 bola časť Slovenska pričlenená k Maďarsku. Z tohto územia bolo vyvezených viac ako 45 tisíc židovských občanov. Každý z nich bol niečí sused.

Podujatie má ambíciu zdôrazniť princípy humanizmu, ľudskej vzájomnosti a posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné porozumenie medzi cirkvami a občanmi bez vierovyznania.

Nezabudnuti-susedia-2023

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!