Richard Rybníček je primátorom Trenčína už 15 rokov. V októbri minulého roka oznámil, že v najbližších komunálnych voľbách nebude kandidovať. V kampani chce byť však aktívny.
Ako by ste charakterizovali minulý rok z pozície primátora?
Z pohľadu príprav na Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) to bol veľmi ťažký rok. Bol náročný aj z hľadiska vysvetľovania ľuďom, čo to je EHMK a že nie vďaka nám, ale vďaka zdĺhavým procesom schvaľovania zo strany štátu sme veľa investičných akcií spustili naraz. Bolo rozkopané centrum mesta a nebolo to príjemné.
Od 1. januára sme Európskym hlavným mestom kultúry. Otvárací ceremoniál bude vo februári. Je Trenčín pripravení?
Verím, že to bude pekné a dôstojné. Program je v rukách Kreatívneho inštitútu Trenčín. Je to nezávislá organizácia, čo bolo podmienkou, aby to robili ľudia, ktorí sú nezávislí, nie sú politicky aktívni. Už 14.februára slávnostne otvoríme pešiu zónu Hviezdoslavova, Námestie sv. Anny, Ulicu 1. mája, Mariánske námestie. Župný dom by mal byť dokončený na prelome mája-júna. Fiesta most by sme mohli otvoriť v septembri. To bude ďalšia veľká ceremoniálna udalosť, lebo tento most vnímajú aj v Európe ako niečo výnimočné v rámci titulu EHMK.
Pekné rekonštrukcie má aj Trenčiansky samosprávny kraj, napríklad na hrade, ktorý bude mať nové nasvietenie a rekonštruujú aj knižnicu. Nás ešte čaká modernizácia Kultúrneho centra Dlhé Hony. Dúfam, že získame peniaze a v tomto roku začneme s prácami. Tie by v tom prípade mali byť ukončené v roku 2027.
Veľa turistov pricestuje do Trenčína autobusmi alebo vlakmi. Autobusovú stanicu sa podarilo zrekonštruovať. Ako to vyzerá so železničnou stanicou?
Železničná stanica je aj pre mňa nočná mora. A musím to opakovať znova a znova. Budova je majetkom Železníc Slovenskej republiky. Nechcite vedieť, koľko rokov sa doprosujem na ministerstvách, aby sa zrekonštruovala. Až keď sme argumentovali, že EHMK 2026 je vizitkou nielen mesta, ale aj reprezentáciou celého Slovenska, sa aj stanica v Trenčíne dostala na rad. A to podotýkam, že sme mali a máme príkladné vzťahy s bývalým i súčasným ministrom dopravy. Taký je aktuálny stav. Projekt je hotový, ale musí ešte v rámci štátu získať právoplatné stavebné povolenie. V lete by sa malo vyhlásiť verejné obstarávanie a najneskôr na jeseň by mohli začať s rekonštrukciou. V roku 2027 by mohli byť práce ukončené. Ale toto naozaj už nezávisí od mesta. Je na rade štát, aby splnil svoj sľub.
Trenčín vstúpil minulý rok do Integrovanej dopravy Žilinského kraja. Čo to pre obyvateľov znamená?
Znamená to, že sa spájame s regiónom, ktorý nám je prirodzene blízky, pretože Žilina je prirodzeným centrom horného Považia. A my ako stredné Považie sme s nimi v dotyku a sme spojení riekou, diaľnicou atď. Takže budeme teraz spojení aj integrovanou dopravou. Ľudia by sa mali oveľa ľahšie presúvať medzimestskou hromadnou dopravou medzi obidvoma regiónmi. Určite im to zjednoduší život pri cestovaní, aj pri nákupe lístkov.
V máji 2025 ste mali tlačovú besedu s ministrom dopravy Jozefom Rážom ohľadom preložky štátnej cesty I/61. Mesto má na starosti prípravu projektovej dokumentácie. Má na to peniaze a začalo už s prípravou?
Áno. Koncom minulého roka sme mali schválený projekt na Ministerstve dopravy SR. Máme vysúťaženého dodávateľa a spúšťa sa príprava. Už toto je pre Trenčín obrovské víťazstvo. Tých 6 miliónov čerpá mesto, a to je kľúčové, pretože všetky procesy, tempo, aj intenzitu prípravy máme pod kontrolou. Do konca roku 2029 musíme mať hotovú kompletnú projektovú dokumentáciu na realizáciu preložky. So Slovenskou správou ciest máme zmluvu, že od nás projekt prevezme a v novom programovacom období bude žiadať financie na realizáciu. Bude to investícia v réžii štátu za viac ako 110 miliónov eur. Ale tú prípravu, tú najťažšiu prácu, vrátanie majetkového vysporiadania pozemkov, bude robiť mesto za peniaze EÚ a z časti aj zo svojho rozpočtu.
Toto je jediná najschodnejšia cesta, ako dopravu v Trenčíne zmeniť. Chcem sa veľmi pekne poďakovať prvému viceprimátorovi. Ján Forgáč je absolútnym lídrom tohto procesu. Či už pri rokovaní s ministrom Jozefom Rážom, ktorý je vynikajúci minister. Je to druhý minister, s ktorým sa nám na takýchto ťažkých veciach výborne spolupracuje. Teda vlastne tretí. Prvým bol Ján Figeľ pri výstavbe druhého cestného mosta, na ktorý už možno všetci zabudli, ale staval sa za našej éry. Druhým bol Andrej Doležal, ktorý nám tiež veľmi pomohol. A tretím je Jozef Ráž.
A ešte poviem, možno sa to niektorým nebude páčiť, ale paradoxne veľmi nám v rámci výstavby druhého cestného mosta z hľadiska napojenia Zlatovskej ulice na most veľmi pomohol Ján Počiatek. Bol nám nápomocný aj pri pripájaní vody na letné kúpalisko. Pre mňa je úplne jedno, kto je z akej politickej strany, dôležité je, že ich rozhodnutia veľmi pomohli tomuto mestu.
Okrem preložky I/61 chcem spomenúť aj modernizáciu starého cestného mosta. Tá by sa mohla začať v roku 2027. Pôjde v podstate o výstavbu nového mosta s novými piliermi.
A most z Ostrova do Orechového? Ten je ešte v hre?
Áno, po preložení cesty I/61 plánujeme vybudovať most z Ostrova do Orechového, vďaka čomu by vznikol malý vnútorný dopravný okruh. Aj tu sme už ďaleko, máme vydané územné rozhodnutie a pokračujeme ďalej v prípravnom procese.
Ďalší z dôležitých a nevyhnutných projektov je nový cintorín.
To je ťažká a nevyhnutná vec. My sme sa pred niekoľkými rokmi museli dohodnúť so záhradkárskou oblasťou, kde museli záhradky na mestských pozemkoch ustúpiť rozšíreniu cintorína pod Juhom. Zároveň sme sa sľúbili, že sa už ďalšej časti záhradiek nedotkneme. Cintorín po d Juhom sa teda nemá už kde rozširovať. Ešte možno máme miesta na pochovávanie na 2-3 roky. Snažíme sa vytvárať urnové miesta alebo budovať urnové steny, ktoré sú dôstojné a zároveň šetria miestom.
Nový cintorín by mohol byť pripravený na pochovávanie niekedy v roku 2028 – 29. Situovaný bude v oblasti Východnej ulice. Vykupujeme pozemky a musíme tam postaviť cestu. Chcem oceniť skvelú prácu poslancov nielen pri zmene územného plánu v tejto veci, ale aj počas celého minulého roka.

Trpkou témou z minulého roka je takzvaná kauza jama, kde Krajský súd v Banskej Bystrici úplne nepochopiteľne uložil mestu Trenčín zaplatiť škodu plus úroky investorovi, ktorý chcel pri Posádkovom klube postaviť podzemné garáže a polyfunkčnú budovu.
Uvidím, či sa mi to podarí, ale chcel by som niekedy na jar zorganizovať v Trenčíne špeciálnu právnu konferenciu pre mestá, obce, ale aj pre ústavných sudcov, pre advokátsku komoru, pre právnikov o tom, čo sa nám stalo. Aby sme ukázali v priamom prenose, aký dokáže byť náš právny systém nepredvídateľný a čo znamená pre mesto právna neistota. Že aj napriek tomu, že trikrát vyhráte súd, aj napriek tomu napokon prehráte. A hlavne chcem poukázať, ako v tomto prípade, podľa nášho názoru, veľmi neštandardne postupoval ústavný súd.
Chcem ukázať celému Slovensku na tomto konkrétnom prípade ukázať, ako obyvatelia Trenčína boli neprávom poškodení a ako súkromnej spoločnosti, ktorá de jure ešte akoby existovala, ale de facto už niekoľko rokov neexistuje, museli zaplatiť peniaze. A čo je najhoršie, že sme museli zaplatiť, aj tzv. úroky z omeškania, kedy sa sudca sám rozhodol, že zaplatíme ďalší milión eur.
Celý tento proces nebol transparentný zo strany súdov a ja chcem poukázať na to, čo všetko by sa v súdnictve a hlavne na ústavnom súde malo zmeniť.
Mesto v roku 2025 veľa investovalo do športovej infraštruktúry. Spomeňme nový pumptrack na Vinohradoch, nové traily na Brezine, nová palubovka a tribúny v športovej hale. Podarilo sa dokončiť kompletnú rekonštrukciu zimného štadióna. Ale to by ešte nemalo byť všetko.
Áno a musím povedať, že trenčiansky hokej tie posledné roky, čo sme rekonštruovali štadión, mal veľmi ťažkú situáciu.
Museli hrať inde, museli sa sťahovať. Robili sme to na etapy od roku 2018. Do štadióna sme investovali vyše 15 miliónov eur. Bol by som šťastnejší, keby sme mohli niekde v meste kolaudovať nový multifunkčný štadión aspoň pre 7 tisíc divákov, čo by nás stálo okolo 60 miliónov eur a možno viac. To v dnešnej dobe nie je možné. V najbližších dňoch, ak bude vhodné počasie, začneme s rekonštrukciou celého priestoru pred štadiónom, aby sme to stihli do jari. Pretože v Trenčíne budú Majstrovstvá sveta v hokeji do 18 rokov. Privezú nám z olympiády nové mantinely. Budú bezpečnejšie aj pre naše deti, mládež a aj pre naše A-čko.
V auguste nás čaká aj rozlúčka Zdena Cháru s hokejovou kariérou, kde prídu do Trenčína veľké mená, geniálni hokejisti. Takže, Trenčín bude v tomto roku nielen Európskym hlavným mestom kultúry, ale centrum svetového hokeja. Naše mesto spozná množstvo významných a krásnych ľudí.
Okrem hokeja som šťastný aj za čiastočnú rekonštrukciu interiéru športovej haly. Zároveň som rád, že sme našli peniaze na rekonštrukciu šatní, pretože tu budeme mať aj významný florbalový sviatok – kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. A čo ma ešte veľmi teší, rozbiehame prípravu na rekonštrukciu krytej plavárne, postupne obnovujeme školské športové areály a sme odhodlaní vybudovať nový skatepark.
Minulý rok zarezonovala obnova synagógy a jej opätovné vysvätenie po 77 rokoch.
Bola to pre mňa zázračná chvíľa. Pamätám si, ako som pred rokmi hovoril s pani Oľgou Hodálovoi. Vtedy sme snívali o obnove synagógy a dnes je to realita. Znovuoživením synagógy sa v meste obnovila židovská komunita. A to je pre mňa absolútny sviatok. Pre mňa to je symbol slobody a tolerancie a symbol histórie mesta. Židovská komunita bola najmä v centra mesta väčšinovou, až kým 90 % z nich nevyviezli do koncentračných táborov.
Obnova synagógy je v mojom živote primátora duchovný zázrak v meste a ten nekončí, židovská obec bude čerpať vďaka Európskemu hlavnému mestu kultúry a vďaka našej podpore ďalší skoro milión eur na dokončenie interiéru.
Za mojej éry sa postavil vďaka grekokatolíkom v Trenčíne aj grécko-katolícky kostol, za čom som tiež veľmi rád. Málokto si uvedomuje, ako blízko sú k sebe židia a kresťania, čo všetko máme spoločné.
Ak môžem takú osobnejšiu otázku, zostaneme pri tom duchovne alebo viere, v minulom roku zomrel pápež František. Vy sa netajíte tým, že ste kresťan, katolík. Ako vnímate nového pápeža, jeho pôsobenie?
Je to neuveriteľné, lebo som zažil Benedikta, Františka a teraz aj Leva XIV. Tak, ako bol úžasný pápež František, aj Lev XIV. je úžasný pápež. Jeho sila je zatiaľ tichšia, ale podľa môjho názoru sa postupne dostáva na povrch. Veľmi si vážim, že ho máme a si myslím, že on je ďalším obrovským svetlom tohto sveta.
To, čo je pre vás tiež mimoriadne dôležité, je sloboda a to sme pri 17.novembri. V minulom roku sa udialo niečo, čo u mnohých vyvolalo silný vzdor. Vláda síce ponechala sviatok Dňa boja za slobodu a demokraciu, no zrušila nám deň pokoja, aby sme ho mohli osláviť.
Ja som človek novembra 89 a hrdo sa k tomu hlásim. Som presvedčený, že musíme urobiť všetko preto, aby sa november 89 dostal na úroveň osláv Slovenského národného povstania. Je to jedna k jednej. V prípade SNP sa Slováci vzbúrili proti fašistickej totalite, ktorá vyvolala vojnu a vraždila. A november 89 znamenal porážku komunistickej totality, ktorá vraždila v mieri.
Moja slobodná duša by sa nikdy nezmierila s tým, aby sme potierali november 89 ako niečo bezvýznamné, lebo to by sa naša krajina vrátila späť do totality.

Trenčín v rebríčku INEKO obhájil prvé miesto medzi krajskými mestami, čo sa hospodárenia s verejnými financiami týka. To je dobrá správa.
Na jednej strane ma teší, že nám odborníci povedia, že dobre hospodárime. Na druhej strane sa mi akoby táto súťaž a porovnávanie sa nie celkom páči. Napríklad, po tomto roku, keď Trenčín má investície za vyše 100 miliónov, čo je úplne neskutočné, si nikto nemôže myslieť, že to zafinancujeme z nášho rozpočtu.
Každému musí byť jasné, že obyvatelia miest a obcí si verejné peniaze, teda rozpočty miest a obcí, ustrážia cez svojich poslancov a starostov a primátorov bez ohľadu na politickú príslušnosť lepšie, zmysluplnejšia a dokážu ich aj lepšie kontrolovať ako peniaze, s ktorými hospodári štát. Preto je najvyšší čas pochopiť, že vláda aj parlament, by mali posunúť viac peňazí a kompetencií mestám a obciam. Inak budú mestá síce dobre hospodáriť, ale nebudú môcť zabezpečiť rozvoj. Keď to takto pôjde ďalej a ešte nám nedaj Bože skrátia eurofondy, tak na ten rozvoj budeme mať stále menej peňazí.
Vy ste dosť hlasno upozorňovali aj z pozície prezidenta Únie miest Slovenska, že konsolidačné opatrenia sa veľmi dotknú miest a obcí, hlavne z hľadiska rozvoja a služieb. Trenčín má vyčíslené, ako sa ho konsolidačné opatrenia dotknú?
V tejto chvíli to je tak, že ešte tento rok v Trenčíne veľa investujeme z eurofondov Európskeho hlavného mesta kultúry. Extrémne ťažký bude ale rok 2027, pretože platí dlhová brzda a ak v tomto roku národný parlament neprijme zmenu ústavy, ktorá vyjme mestá a obce z tých prísnych pravidiel dlhovej brzdy, ktoré sú ešte prísnejšie ako má štát, tak v roku 2027 budú mať slovenské mestá, vrátane Trenčína veľké problémy.
Podporujete myšlienku väčších a silnejších územných celkov. Je to reálne?
Ja som nabral úplne definitívne presvedčenie a už sa tým nebudem vôbec tajiť, že treba zrušiť vyššie územné celky.
Sú to politicky, umelo vytvorené celky, ktoré nemajú nič spoločné s históriou a slovenskými tradíciami. Treba Slovensku vrátiť prirodzené hranice regiónov. Podľa architektúry, podľa kultúrnej histórie je slovenských regiónov presne 25 a každý jeden by sa prihlásil a ľudia by hrdo povedali, áno, ja som z Turca, ja som zo Spiša, zo Šariša, z Podunajska, ja som Záhorák, ja som z Oravy, z Kysúc, z Gemera. To sú ozajstné regióny. Tie majú svoje historicky prirodzené hranice. A nie tieto umelo vytvorené vyššie územné celky, ku ktorým si množstvo obyvateľov Slovenska nenašlo dodnes žiadny vzťah. Ja som jeden z nich.
Budem úprimný, ľuďom v Prievidzi, v Partizánskom, v Novákoch a v Handlovej je úplne jedno, čo sa deje v Trenčíne. Takisto, ako ľuďom v Trenčíne je úplne jedno, čo sa deje v Prievidzi a podobne. Presne tak, ako Prievidza a Partizánske by normálne mali patriť k hornej Nitre, tak Bánovce, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom, patríme k strednému Považiu.
Som za to, aby sa zrušili vyššie územné celky. Ale rovnako som zásadne proti tomu, aby sa tu vytvárali tri „komunistické“ kraje – Stred, Východ a Západ. Nebojme sa vrátiť k úplne najprirodzenejším slovenským regiónom. Tie budú fungovať. Dá sa to urobiť efektívne a rozumne. A zároveň sa poďme vrátiť k tomu, že tu budú fungovať mestské funkčné oblasti, ktoré si budú spravovať územie aj väčšie, ako je len ich kataster. Keď to neurobíme a bude sa napríklad rozhodovať v mestskej funkčnej oblasti o územnom pláne, tak sa len medzi sebou budeme hádať, nebudeme si rozumieť. A trpieť budú ľudia v tých územiach.
Rozhodli ste sa, že už nebudete kandidovať. Nie je žiadna šanca, že by ste toto rozhodnutie zmenili? Predsa len pracuje sa na ďalších skvelých projektoch.
Nie. Určite to nič nezmení. V krajskom meste, ktoré má viac ako 50 tisíc obyvateľov, zostávať dlhšie ako 16 rokov, už je ubližovanie tým obyvateľom. Lebo keď do toho vkladáte to, čo som do toho vložil za tie roky, musíte byť logicky vyčerpaní a unavení.
Veľmi mi ale záleží na tom, aby sa podoťahovali tie projekty. Toto je správna politická kultúra a normálna práca primátora, že pripravujeme aj projekty, ktoré sú na ďalšie dekády dopredu. Preto budem veľmi intenzívne účastný v kampani pred komunálnymi voľbami.
Kontinuita je pre Trenčín kľúčová, najmä v oblasti dopravy. A je úplne normálne, že to má robiť človek, ktorý tomu rozumie, ktorý stojí blízko mňa a verí tomu, čo sme začali. Hovorím o svojom prvom viceprimátorovi Jánovi Forgáčovi. Som za jeho rozhodnutie kandidovať veľmi vďačný, pretože nie je ľahké byť primátorom v tejto dobe. Je to veľká obeta, stál a stojí pri všetkých mojich zásadných rozhodnutiach a dobre rozbehnuté dopravné a infraštrukturálne projekty dokáže dokončiť.
Ďalšími kľúčovými ľuďmi v rámci rozvoja mesta sú Martin Beďatš a Dušan Šimún, naši architekti. Vďaka zmenám v územnom pláne budú v Trenčíne nielen nové parky, ale do 10 rokov asi 3 600 nových bytov. Popritom máme pripravený pozemok pre nájomné byty pod Juhom.
Ja verím Trenčanom a Trenčiankam, že len si normálne povedia, pokračujme v tom, čo sa začalo a dajme šancu niekomu, kto to dokončí. A ja budem za to vďačný. Budem tu bývať, chodiť po ulici, tešiť sa a popritom budem robiť to, na čom mi momentálne najviac záleží, a to byť so svojou rodinou, vychovávať svojho syna a byť mu čo najbližšie. Chcem byť plnohodnotne v role otca a manžela. Aj preto už svoje rozhodnutie nezmením. A potrebujem aj časový odstup od politiky.
Ešte sa tento rok budeme rozprávať, aby sme zhodnotili celú vašu cestu primátora Trenčína. V tejto chvíli vás však ale poprosím o novoročné želanie pre Trenčianky a Trenčanov.
Prajem im hlavne veľa zdravia. Aby žili v komunitách, aby sa stretávali, aby si vzájomne pomáhali, sebe navzájom, ale aj mestu. Aj vďaka Európskemu hlavnému mestu kultúry sa ľudia začali viac stretávať. Odchádzajú od počítačov a sú spolu, robia spoločné aktivity. Jednou z takých komunít je aj ukrajinská komunita, ktorú tu máme veľkú a ktorá je pre nás veľmi dôležitá. Ich deti chodia do našich škôl a škôlok, rodičia sa tu krásne etablovali, mnohí učia deti na základnej umeleckej škole, sú lekári a podobne. Toto je niečo úžasné, aj to sú ľudia, ktorí tu tvoria hodnoty, hoci mnohí z nich by radšej boli doma, ale nemôžu. Vytvárajme krásny priestor pre nich aj pre všetkých.
Mne sa veľmi páči odkaz docenta Vladimíra Predmerského, ktorý založil v Trenčíne Spojenú školu internátnu. Povedal, že ľudia, ktorí sú citliví k druhým a majú radi druhých tak, ako on mal rád a založil školu, kde sa starajú o hendikepované deti, že všetci títo dobrí ľudia, ktorí sa starajú o tých, ktorí pomoc potrebujú, sú ľudia kultúry srdca. Bol by som veľmi rád, keby bol Trenčín mestom kultúry srdca. Vtedy sa nám tu bude všetkým spolu dobre žiť.
Pýtala sa Erika Ságová
Foto: Eduard Poliak

