Počas revitalizácie pešej zóny v centre Trenčíne, konkrétne ulíc Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského, Sládkovičova, sa robí aj archeologický výskum. Doterajší stav bádania dokazuje, že najmä Sládkovičova ulica má pravdepodobne mimoriadny archeologický potenciál.
V trenčianskom podhradí bolo sklo pomerne častým objavom, našli ho aj teraz a tiež keramiku zo 16. až do začiatku 20. storočia, zaujímavosťou je i zvyšok kovovej gule do dela, opracovaný kosťový predmet z obdobia novoveku a raritou je napríklad lebka mláďaťa jazveca.
To všetko je zaujímavé, ale najviac cenené sú architektonické nálezy. A práve tie naznačovali už výsledky geofyzikálneho skúmania pred začiatkom revitalizácie. Archeológovia však už hneď na začiatku výskumu, počas sondáže, objavili ešte bohatšie nálezové situácie.
Sládkovičova ulica bola zrejme významnou spojnicou medzi predmestím a vnútorným mestom, medzi oblasťami pred hradbami a za hradbami. „Objavili sme zvyšky hradieb mesta Trenčín i náznaky tzv. barbakánu, teda predbránia s vežou. Postavené boli z kameňa, ich počiatky siahajú do 15. storočia,“ povedal nám vedúci archeologického výskumu Drahoslav Hulínek zo Slovenského archeologického a historického inštitútu SAHI, o.z.
Terajšie a budúce objavy získané odborným výkopom, či rekonštrukciou nájdených architektúr by mohli dokladovať jednu z najdôležitejších udalostí v dejinách Trenčína. „Ide o výsady slobodného kráľovského mesta, ktoré Trenčínu udelil v roku 1412 uhorský kráľ a cisár svätej ríše rímskej národa nemeckého Žigmund Luxemburský. Presne 19. februára 1412 vypísal listinu, ktorou vymanil richtára Trenčína a jeho mešťanov spod právomoci správcov Trenčianskeho hradu. Trenčianskym mešťanom tak umožnil využívať rovnaké práva a výsady ako v ďalších slobodných kráľovských mestách Uhorska. Z právneho aspektu je to najvýznamnejšia listina ohľadne statusu a postavenia mesta. Žigmundov dokument začlenil Trenčín medzi slobodné kráľovské mestá, ktoré boli najvyššie postavené v hierarchii mestských sídel,“ priblížil Drahoslav Hulínek.
Prezradil, že slobodné kráľovské mesto Trenčín bolo priamo podriadené mocnárovi. Práve po získaní významných mestských výsad, začali v roku 1412 stavať hradby a ich pridružený fortifikačný systém. „Pri výstavbe opevnenia využili prirodzený tvar terénu a tok Váhu. Nový opevňovací systém spolu s fortifikáciami hradu a Farského kostola tvorili ucelený obranný systém mesta a hradu. Opevňovací celok mesto paralelne rozčlenil na dve časti – na osídlenie ohradené hradbami a na časť za hradbami – suburbium (predmestie, respektíve predmestia). Mestské fortifikácie sa tiahli od vonkajšieho opevnenia hradu, od Breziny po Dolnú bránu (súčasnú Mestskú vežu). Táto časť hradieb sa doteraz zachovala. Potom opevnenie pokračovalo od Dolnej brány smerom k Váhu, cez priestor, kde sa momentálne týči židovská synagóga. Pri južnom vyjdení hradby na Palackého ulicu sa opevnenie zalamovalo a tiahlo sa po terajšej Palackého ulici až k hotelu Elizabeth. Tam sa napájalo na systém Hornej brány a za ňou opevnenie pristavali k hradnej skale pod Delovou baštou. Strategická dôležitosť opevnenia spolu s hradom sa preukázala už v nasledujúcom období, keď miestny okolitý kraj bol vystavený husitským bojovým výpravám z územia Čiech a Moravy,“ uviedol historické fakty archeológ D. Hulínek.
Aj podzemné chodby
Archeológovia objavili na Sládkovičovej ulici tiež zvyšky i kompaktné celky podzemných chodieb z 13. – 18. storočia. „Sú postavené z kameňa a dobových tehál. S najväčšou pravdepodobnosťou súviseli s piaristickým (pôvodne jezuitským) kostolom na Mierovom námestí, pričom mohli vzniknúť počas jeho výstavby. Počas stavovských povstaní museli kňazi v prípade nebezpečenstva ujsť. To bolo typické obdobie, kedy sa od Čachtíc, cez Nové Mesto nad Váhom, možno aj cez Beckov až po Trenčín stavali podzemné chodby kvôli bezpečnosti ľudí, či už z kostolov alebo iných objektov. Jedna z chodieb je poškodená inžinierskymi sieťami, na jednom mieste je do nej vrazená mohutnejšia inžinierska sieť, podľa zachovaných správ sa hovorí o kanalizácii. Nie je vylúčené, že počiatky niektorých podzemných priestorov siahajú do starších dejinných období stredoveku,“ doplnil zaujímavé informácie D. Hulínek.
Momentálne ide práve v Trenčíne o najväčší archeologický výskum na Slovensku, ktorý súvisí s obdobím od 14. do 19. storočia. „Trenčín je jedno z najvýznamnejších miest v rámci archeologického bádania dejín na Slovensku. Georadarové meranie ukázalo pri Mestskej veži obrovskú archeologickú anomáliu, očakávame nález nejakého veľkého múru alebo veľkej chodby. Ale je možné, že zaujímavé nálezy nájdeme na celej Sládkovičovej ulici. Priorita je nájsť barbakán, teda predbránie s vežičkou, ktoré bolo súčasťou pevnostného systému mesta Trenčín. Toto je prvá reálna situácia, kedy to môžeme zistiť, lebo na Mierovom námestí to nebolo možné,“ tvrdí vedúci archeologického výskumu Drahoslav Hulínek.
